Tiger, dino a iné zvery v košickej zoo

Tiger, dino a iné zvery v košickej zoo

Čas v Košiciach sme chceli využiť naplno a podľa maminkinho plánu, by nám na prebehnutie všetkých ňou vytipovaných atrakcií nestačil ani týždeň. Možno tak dva. Určite najočakávanejším výletom bola zoo. Po dlhej ceste, kedy sa už podľa mňa rozhodne nedalo hovoriť o Košiciach, skôr tak Prešove, sa pred nami zjavilo prázdne parkovisko. Dúfali sme, že to správne, nakoľko sme v poslednej fáze rebelsky ignorovali navigáciu. Bolo to ono! Katastrofická predpoveď s množstvom dažďa nám uľahčila parkovanie a zoo sme mali takmer pre seba. Nakoniec sa apokalypsa nenaplnila a tak sme si užili napoly slnečný výlet medzi zvieratkami.

Vstávame, už sme tu.

Kamilka to niesla oveľa ľahšie :)

3, 2, 1, začíname.

Megaraptor!

Akvária sa zdali byť dobrým úkrytom pred nie moc ideálnym počasím.

Aha Nemo.

Dami poď, už počuť levíky.

Alebo bolo počuť niečo iné, keďže tieto levice sme pristihli akurát počas siesty.

Nebuď smutný, veď nájdeme aj leva, sadni si na „lachtana“ a tvár sa, že si šťastný.

Neďaleká ohrada ponúkala oveľa väčšie vzrúšo ako tá so spiacimi levicami. Živého tigra! Čo tam po levovi.

Dami sa ho snažil zlákať na sojovku.

Veľký zlý tiger Vitaliy? Asi nie, ale bol fakt dosť blízko.

S tigrom chce mať fotku aj maminka.

„Damino, už nedráždi toho tigra tou tyčinkou a poď.“


Poďme teda ďalej.

„Dami, už si tu sojovku daj do pusy a spapaj ju… Ale nie naraz!“

Dinopark!

„Mama bež, ja bojím.“

Mama nebojí.

Čo sa nám to len vyliahlo.

Aha, vajko.

Pokračujeme v novodobej tematike.

V istom momente sme si povedali, že chceme vidieť medvede. Našli sme kopec ciest, ktoré viedli napríklad aj ku kamzíkom, no medvede stále nikde.

Nakoniec sa podarilo, i keď sa pred nami pokúšali ukryť.

Presne takéto ovečky pozeráme každý večer. Každý!

Malé resumé toho, kde sme všade boli.

Chceli sme ešte na záver fotku s akčnými levicami, o ktorých sme sa domnievali, že už budú po oddychu. Zrejme boli, lebo už tam neboli. Ale tak aj pelikány môžu byť.

Cestou sme neustále míňali automaty na pamätné mince. Vždy tematicky ladené podľa neďalekých zvieratiek. Mama najskôr dlho odolávala, no nakoniec nám jednu dovolila. Výber padol jednoznačne na tigra. Tešila sa aj Kamilka, len nám držala bundy, v ktorých nám bolo teplo, tak nemohlo vyjsť von ;)

A je naša!