Tatranské leto

Horúci predĺžený víkend a letná dovolenka v netradičnej forme. Slanú vodu sme tento rok vzhľadom na situácia vymenili za letné Tatry, ktoré sme si užili na maximum.

Od poslednej návštevy našich veľhôr uplynuli takmer dva roky a tak sme sa vybrali na pár dní do okolia Štrbského plesa. Zimnú a jesennú návštevu sme tentokrát doplnili letnou. Lesy, štíty a plesá nám tak zahrali novými farbami.

Na úvod samozrejme nesmie chýbať klasický okruh okolo plesa plný pátrania, hľadania a spoznávania. V kurze bolo hľadanie rybičiek, bezpochyby kačičky a každá každučká odbočka smerujúce do lesa.

Sobotné poobedie a večer už boli v bežeckej nôte. Po dlhých mesiacoch sme sa opäť postavili na štartovaciu čiaru a vôbec po prvý krát si zabehli Night run na Štrbskom plese. Kami triumfálne vo svojej kategórii druhá. Damimu ušlo tesne o dve sekundy pódium a s piatou priečkou si odniesol čistý fair play štít, keď odolal emóciám a vyštartoval na „štart“, čím stratil v konečnom hodnotení práve spomínané dve sekundy. Na päťkilometrovej trati to bolo zasa 28. miesto v absolútnom poradí a 18. v kategórii.

Videá z behu tu.

Deň sa končí pomaly, horúci a ospalý… Deň, ktorý dal zabrať.

Jesenná túra (rok 2018) na Popradské pleso bola v časových štatistikách rekordnou – bola tou najdlhšou aká sa snáď dá absolvovať na tejto trase. Tento rok sme vybrali vodopád Skok a tempo nabralo obrátku. Bolo to čo by na skok.

Kúzelné švihadlo (z výherného balíčka za druhé miesto), ktoré dodalo energiu nie len že vyjsť k vodopádu, ale aj vytiahnuť k nemu maminku.

Ráno, cestou na Vodopád, sme sa ešte zastavili na ranný a prázdny Street Food Fest, ktorý náš začiatok síce zdržal, no za to vyriešil náš obed. :)

Bežecká odmena v podobe Veveričieho lanového parku a prechod plného počtu prekážok na dlhom okruhu.

Posledné doobedie a „malé“ Štrbské pleso spolu s Jazierkami lásky. AcroKids nesmie chýbať.