Mikulášske ráno
Čistiť si predmikulášsky večer topánky naberá opäť svoj zmysel, keď je táto činnosť doprevádzaná usmerneniami ako „menej toho vosku“, „pozor na to čisté pyžamko“, či „dobre, dobre, už je to dobre, poď zanesieme ich do okienka“. Radosť z tohoto eventu tak znovu naberá na obrátkach a tešenie sa z tešenia druhých ten pravý význam.
Vedieť presne odhadnúť na čo akurát myslí naše chlapča nie je vcelku jednoduché, hlavne keď ide o zriedkavé akcie ako je hľadanie odmeny na parapete, kde netradične nocovali topánky. Pokúsim sa však aspoň o voľné interpretácie pomocou ktorých si vytvoríme milý príbeh jedného rána. Mikulášskeho rána.
Na otázku „Daminko, kde máš topánočky?“ nebol problém nájsť tú správnu odpoveď.
„Tie sú predsa tu!“
„Aha, veď som ich našiel.“
„Hm, ale kde sa tu tak vzalo toto.“
„Ale keď to tu už je, tak to tu nenecháme pokaziť, hlavne nie tieto čupr vajíčka!“
„Taška plná prekvapení? Snáď to bude lepšie ako minulý rok.“
„Chocapic? Veď mama vravela, že to nemôžem…“
„Tak jedna hruška by už bola, ale čo je toto?“
„Ďalšia hruška?!“
„A jabko k tomu?“
„Fajn, ešteže sú tu tie vajíčka.“
„Tak vážení, viem, že ste sem merali dlhú cestu, tak dávajte pozor. Mám tu toto jedno vajíčko…“
„…tak ho poďme otvoriť!“
„Myslím, že to tento rok stálo za to, ak teda nerátam tie hrušky.“